Kde bolo, tam bolo...
Áno, áno Radáčiová zase raz dostala úžasný nápad. Doma ju to už omrzelo a rozhodla sa, že pôjde na rok na výmenný študijný pobyt niekam "do tepla". To však ešte nevedela, čo všetko bude musieť podstúpiť...
Tak napríklad hneď na začiatku nebolo jednoduché nájsť nejakú agentúru či program, ktorý ba vyhovoval mne a mojím rodičom zároveň. Po dlhom pátraní sa mi ponúkol projekt, respektíve program Rotary Youth Exchange. Po tom nasledovali stretnutia... Neskutočne veľa papierovania... A samozrejme množstvo omylov.
Všetko som to začala riešiť už priebežne od septembra. Ja viem. Bolo to skoro, ale aspoň som na všetko mala čas. Prišiel prvý meeting v Martine... Nehovorím, že nás odhovárali, ale ani nehovorím, že nie ;). Dohovárali nám, aby sme si to ešte premysleli, lebo zatiaľ sa dá ešte všetko zrušiť. Aby sme tam nešli len kvôli tomu, že sme sa práve rozišli s priateľom/priateľkou, že sme sa pohádali s rodičmi, že sa nám v škole nedarí. O tom totiž táto výmena nie je.
Keď som aj po tomto meetingu bola stále rozhodnutá pokračovať prišiel ďalší meeting, no už nie na území Slovenska ale v susediacom Česku. Do Otrokovíc sme sa mohli dopraviť ako sme chceli. Podmienkou bolo prísť :D. Košičania a ľudia z okolia sme sa dohodli, že pôjdeme spolu vlakom. Hmm... Môžem vám povedať, že to nebol dobrý nápad. Zišli sme sa akurát také motovidlá... No koniec. Stratili sme sa skoro všade, kde sa dalo... Namiesto 3 vlakov sme šli 6... Vďaka tomuto zážitku mám doživotnú traumu z cestovania vlakom :D... Vtedy mi to nebolo všetko jedno. Dokonca sa nám podarilo nevystúpiť na zastávke. Potom sme museli prebehnúť celú dedinu na opačný koniec, lebo nám o 5 minút neskôr šiel ten správny vlak. No po príchode na internát, v ktorom sme mali byť ubytovaní, sme sa na tom už všetci dobre bavili. Tu sme mali pár pohovor. Zisťovali na nich, či máme na to byť niekde rok preč, ďaleko od domova a rodiny, priateľov a známych. Volali sme si so študentami, ktorí boli v tom čase na výmene, diskutovali, hrali hry ...
Po tomto víkende sme mali ešte viac práce, viac papierov na vyplnenie... No dobrou správou bolo, že nám už postupne začali chodiť naše krajiny kam pôjdeme. Mne vybrali PARAGUAY. Bola som nadšená. Zatiaľ tam ešte nikto zo Slovenska ani Česka nebol. Budem prvá. Nemôžem sa dočkať.
A posledný meeting bol v Slovenskom raji. Zase víkend a zase sa vychodňare rozhodli ísť vlakom :D. Tentokrát to už dopadlo lepšie. Mali sme len jeden vlak. A dokonca sme aj trafili tam, kde sme mali. Tu sme sa stretli s inboudmi, teda študentmi zo zahraničia, ktorí sú na výmene u nás na Slovensku. Tu sme sa rozprávali nie len s nimi, ale aj so študentmi, ktorí sa už vrátili z výmien. Mali sme prednášky, a pestrý program v podobe výletov a diskotéky. Dostali sme naše saká, na ktoré sme sa tešili už od prvého meetingu, odznaky a dobré rady čo robiť a čo nie. Po tomto víkende sme všetci spoznali nových ľudí, poprípade sa stretli s tými, ktorých sme už spoznali v Otrokoviciach. Lúčili sme sa s dobrou náladou a novými ľuďmi v srdciach.
Teraz už len mnohí z nás čakajú na papiere potrebné kvôli vízam a hor sa do neznáma!!!
Už len 20 dní ma delí od odletu... :3 Viva Rotary, Viva Paraguay !
It's not a year in your life, but a life in one year.
Tak napríklad hneď na začiatku nebolo jednoduché nájsť nejakú agentúru či program, ktorý ba vyhovoval mne a mojím rodičom zároveň. Po dlhom pátraní sa mi ponúkol projekt, respektíve program Rotary Youth Exchange. Po tom nasledovali stretnutia... Neskutočne veľa papierovania... A samozrejme množstvo omylov.
Všetko som to začala riešiť už priebežne od septembra. Ja viem. Bolo to skoro, ale aspoň som na všetko mala čas. Prišiel prvý meeting v Martine... Nehovorím, že nás odhovárali, ale ani nehovorím, že nie ;). Dohovárali nám, aby sme si to ešte premysleli, lebo zatiaľ sa dá ešte všetko zrušiť. Aby sme tam nešli len kvôli tomu, že sme sa práve rozišli s priateľom/priateľkou, že sme sa pohádali s rodičmi, že sa nám v škole nedarí. O tom totiž táto výmena nie je.
Keď som aj po tomto meetingu bola stále rozhodnutá pokračovať prišiel ďalší meeting, no už nie na území Slovenska ale v susediacom Česku. Do Otrokovíc sme sa mohli dopraviť ako sme chceli. Podmienkou bolo prísť :D. Košičania a ľudia z okolia sme sa dohodli, že pôjdeme spolu vlakom. Hmm... Môžem vám povedať, že to nebol dobrý nápad. Zišli sme sa akurát také motovidlá... No koniec. Stratili sme sa skoro všade, kde sa dalo... Namiesto 3 vlakov sme šli 6... Vďaka tomuto zážitku mám doživotnú traumu z cestovania vlakom :D... Vtedy mi to nebolo všetko jedno. Dokonca sa nám podarilo nevystúpiť na zastávke. Potom sme museli prebehnúť celú dedinu na opačný koniec, lebo nám o 5 minút neskôr šiel ten správny vlak. No po príchode na internát, v ktorom sme mali byť ubytovaní, sme sa na tom už všetci dobre bavili. Tu sme mali pár pohovor. Zisťovali na nich, či máme na to byť niekde rok preč, ďaleko od domova a rodiny, priateľov a známych. Volali sme si so študentami, ktorí boli v tom čase na výmene, diskutovali, hrali hry ...
Po tomto víkende sme mali ešte viac práce, viac papierov na vyplnenie... No dobrou správou bolo, že nám už postupne začali chodiť naše krajiny kam pôjdeme. Mne vybrali PARAGUAY. Bola som nadšená. Zatiaľ tam ešte nikto zo Slovenska ani Česka nebol. Budem prvá. Nemôžem sa dočkať.
A posledný meeting bol v Slovenskom raji. Zase víkend a zase sa vychodňare rozhodli ísť vlakom :D. Tentokrát to už dopadlo lepšie. Mali sme len jeden vlak. A dokonca sme aj trafili tam, kde sme mali. Tu sme sa stretli s inboudmi, teda študentmi zo zahraničia, ktorí sú na výmene u nás na Slovensku. Tu sme sa rozprávali nie len s nimi, ale aj so študentmi, ktorí sa už vrátili z výmien. Mali sme prednášky, a pestrý program v podobe výletov a diskotéky. Dostali sme naše saká, na ktoré sme sa tešili už od prvého meetingu, odznaky a dobré rady čo robiť a čo nie. Po tomto víkende sme všetci spoznali nových ľudí, poprípade sa stretli s tými, ktorých sme už spoznali v Otrokoviciach. Lúčili sme sa s dobrou náladou a novými ľuďmi v srdciach.
Teraz už len mnohí z nás čakajú na papiere potrebné kvôli vízam a hor sa do neznáma!!!
Už len 20 dní ma delí od odletu... :3 Viva Rotary, Viva Paraguay !
It's not a year in your life, but a life in one year.
