sobota 21. septembra 2013

San Lorenzo

Po príchode do San Lorenza vám môžem povedať, že toto je už iná liga... Myslím, že moja výmenna sa právoplatne začala až tu...

Prišla som v piatok večer a v mojom dome sa rozbiehala "garden party" :D... Hneď ako som prišla, predstavili mi všetkých účastníkov. Medzi nimi boli aj výmenní študenti, ktorí sú tiež v San Lorenze. Vydarený to deň.

Ďalší deň ma chceli zobrať na módnu prehliadku. Mala som však stretnutie z klubu a nestihla som to... Aby mi nebolo smutno, že som premeškala svoju prvú módnu prehliadku, zobrali sme sa a s celou rodinou som strávila večer v nákupnom centre.

Nedeľa a pokojný obed v škole... Áno, v škole. Moji host rodičia sú totiž riaditelia jednej súkromnej školy. A poobede ma zobrali so sebou na výlet roičia jedného výmenného študenta. Šli sme trošku spoznať okolie. Vzali nás k jednému jazeru Ypacarai a na festival chrobákov. Potom sme sa šli najesť do neďalekého mesta. Boli sme si popozerať suveníry, pretože John (spoluvýmenný študent) chcel kúpiť niečo mamine k narodeninám. A viete čo?! Stretli sme tu jednu paniu. Angličanku. Príjemné stretnúť niekoho, kto vie kde je Európa :D... Ale nie, jasné že všetci vedia kde je, tu išlo iba o ten pocit, že vie ako sa cítime. Nebola však taká typická angličanka. Aspoň teda ja si takto angličanov nepredstavujem :D

Od pondelka do piatka škola... Poviem vám zima je tu teplá, noci dlhé, sukne krátke a chlanani nic moc... hahaha. Nie, naozaj, fakticky tu je iba pár pekných chlapcov. Tento pondelok bol môj prvý, všetci chceli vedieť kto som, odkiaľ som, čo tu chcem... A dokonca ma pozvali do rádia. Od tohto pondelka som každý deň v rádiu! Budem slávna! Hihi

Vo štvrtok, keď som si dávala popoludňajšieho šlofíka, ma prišla sestra zobudiť so slovami: " Hej! Máš 20 minút na to, aby si sa prichystala. Ideme na jednu dôležitú akciu!" No viete si predstaviť ako som čumela... Polorozospatá, s hniezdom na hlave a kruhami pod očami som na ňu čučala, či si robí srandu alebo čo. Nerobila... A tak, za 20 minút sa naša Romanečka vychystala a z rozslintanej a ospalej medvedice sa stal porcelánový sloník. Čierne minišaty, modré sako, štekličky a jemný make-up a hneď zo mňa bol človek :D. Dorazili sme tesne pred začiatkom. Diplomy sa odovzdali prekvapivo rýchlo a potom už len pokračoval program. Paraguajské tance a piesne pripravené študentmi univerzity.

Piatoček milujeme všetci. A tento bol úplne že megasupernajsambombatutifrutilepši... Začala sa totiž olympiáda. Aj ja som bola prekvapená... Ale skutočne! Oni tu majú olympiádu! Zo všetkým všudy! Celá škola je rozdelená na dva tímy. Gris (sivá) a Azul (modrá). Tieto farby proti sebe súťažia. Majú vlastné družstvá na rôzne športy a iné aktivity, a volia si kráľovnú. A hádajte kto je kráľovnou tímu Gris?! Moja sestra! :O Takže celé popoludnie sme strávili prípravami na jej veľkolepý výstup.

V sobotu som mala svoju prvú hodinu maľovania. Hmmm, nemala som potrebné pomôcky, tak som akejsi pani vymaľovala obrus :D. Poobede ma pozvali do ďalšieho rádia. Ach, asi fakt budem slávna :D.

Ah nedeľa... Šla som navštíviť mojich starých známych v Oviede... No to by som nebola ja, keby niekto z nich mal čas. Takže som sa stretla iba s jednou kamarátkou z USA. No po ceste sme sa zastavili navštíviť kostol Basilica de Caaupe.

A zase pondelok. Každý deň iný program. Na tento deň vyšiel volejbal. Rádijko.

Utorok sme šli na obrovitánsky štadión, kde sa súťažilo v atletike a basketbale, typické tance, spev a hra na nástroj.

V stredu zase futsal a ja už ani neviem čo vlastne. Večer som potom ešte šla na jedno vystúpenie z umeleckej školy. Tieto dni sa mi tak trochu zlievajú.

Vo štvtok maľovanie. 

A dnes, piatok, šach, moderné tance, hádzaná a veľké vyhodnocovanie!
Neviem sa dočkať kedy to všetko uvidím...



P.S.: Nemám všetky fotky, no pokúsim sa pozhánať ich... 

         Nikdy v živote som nevidela toľko ľudí v kostole... Tento sme navštívili po ceste do Ovieda. Basilica de Caaupe. 
                                                                          Jazero Ypacarai
                                                  Predávanie diplomov... Sestra, host mama a brat.
                                                               Hudobná vložka programu...
                               Ja viem... Toto sem nepatrí, ale musím sa pochváliť... Sme s bratom varili :D
                                                           Suveníry, suveníry, suveníry...
 Masážne kreslá v nákupnom centre :D... Ak nemáte na maséra príjemný kompromis.. Stojí to iba 1000 guarani, čo je v prepočte asi tak 20 centov...
                                                        Kostol z festivalu chrobákov VW.
                                               Tak trochu nudy po odovzdávaní diplomov :D
                                                             Suveníry, suveníry, suveníry...
                                                          Olipmiáda na štadióne :O 
                       Teta z Anglika... No povedzte mi vy, či si takto predstavujete tetu z Anglicka...
                                                        Suveníry, suveníry, suveníry...
                                                        Tanečná vložka programu :D
                                                      Suveníry, suveníry, suveníry...
                                                                    Všetci diplomovaní...
                                                                   Kráľovské prípravy
                                                 A takto to vyzerá v Pondelňajšom rádiu
                                                                 Kostolík v Caaupe
                                                               Samoobslužná reštika 
                                               Pripomienka starých čias na stene reštaurácie
                                                                    Jazero Ypacarai
                                                                  Bez komentára :D
 Suveníry, suveníry, suveníry... Ale tento sa mi fakt že mega páčil... Asi si jeden taký zaobstarám. Keby len nemeral meter a pol.
                                                           Suveníry, suveníry, suveníry...
                                                                          Festival VW
                                                                          Festival VW
                     Suveníry, suveníry, suveníry .Tento ujo mal všetko na čo si len spomeniete
                                                               Kostolík z festivalu VW
Festival VW

Ja viem, ja viem... Ste zvedaví na fotky z olimpiády... Áno fotila som všetko všeciško ale nie svojim mobil, ale školský foťákom... Musím skočiť za niekym, kto ich má a hneď vám ich tu dodatočne vyvesím...


Viva Paraguay!!!

piatok 20. septembra 2013

Oviedo

Júl... August... Ach, ako rýchlo ste ubehli. Prvé dni boli ťažké. Časový posun, nová rodina, prostredie, zvyky... Dokonca aj voda tu má inú chuť a vôňu. Nič však čo by som nedokázala prežiť. Tak v krátkosti sa pokúsim zhrnúť udalosti za tieto dva mesiace.
  Tak o mojich prvých dňoch viete. Čo však neviete... Po 6 dňoch výmeny sme boli pozvaní, výmenní študenti, do miestnej televízie, neskôr po pár dňoch sme sa so sestrou vybrali do školy zistiť kedy začne. No áno, ona mala začať 24.7. ale akosi nezačala. Bol tu štrajk. Ja som sa však nesťažovala :D. Prišli sme teda do školy. V mojej triede bolo tak 5 a pol človeka. Neskôr sme sa rozrástli na pekných 40 ľudí. Bolo nám povedané, že škola začne o týždeň... Nakoniec sa z toho týždňa vykľul mesiac. Takže mesiac spania, upratovania, nudenia sa a sem tam nič nerobenia. Vravela som vám, že ste o nič neprišli. Nič zvláštne som nezažila a nič nezvyčajné som nevidela... Okay, dobre jedna fiesta a jedna oslava 15-tych narodenín (kde sa moja sestra ukážkovo opila :D). To bolo asi tak všetko. 11.8. moja host sestra odcestovala na svoj výmenný pobyt a mňa tým zanechala úplne samú... Takže dni totálnej nudy. Potom sa mi pošťastilo (to by som nebola ja, kebyže sa mi nič nestane) chytiť nejakú alergiu, takže moje ruky boli, a ešte stále sú, vypísané. To znamená totálne nič nerobenie, nič nechytanie, jedným slovo nuda. 16.8. tu bol deň detí, a tak ako správni rotariáni, sme šli navštíviť deti z chudobnejšej štvrte a spríjemniť im tento ich sviatok. Mali sme pripravené darčeky, čokoládu a sladkosti pre každé jedno dieťa a aby toho nebolo málo, popoludnie im spestril aj skákací hrad a množstvo iných aktivít. Pár dní pred koncom augusta som sa to teda rozhodla zmeniť. 3 týždne sú predsa dosť dlhá doba na to, aby sa niečo zmenilo. Nič sa však nezmenilo a mojim rukám sa tak isto nedarilo. Poprosila som teda o zmenu rodiny... Navrhli mi zmeniť aj mesto...
A tak som sa prvý septembrový víkend presťahovala z mestečka Coronel Oviedo do jednej časti hlavného mesta, Asuncionu, do San Lorenza. No poviem vám totálna zmena. Aj keď mi je smutno za všetkými tými krásnymi dňami, čo som prežila s kamarátmi a ostatnými výmennými študentmi, nedokážem si však predstaviť vrátiť sa späť. 

Len taká malá charakteristika Coronel Ovieda. Ako sa pozdáva mne ;) :

Takže, hneď ako som vyšla za brány domu v Oviede, nevídala som nič iné ako stáda kráv, kôz, koní, motoriek (áno motoriek!) a prachu. Verte či nie, fakt ma najviac zarazilo, keď mi povedali, že je to jedno z najväčších miest v Paraguaji. Neuveriteľnejšie však bolo, keď som prvýkrát zbadala celú 5 člennú rodinu na motorke. Áno, 5 ľudí na 1 motorke veľkosti skútra!!! Chvíľu som to predýchavala. Medzi záchvatmi smiechu a paniky, kedy ma kto na ceste prejde :D. Hmm, ooo a ešte toto je skvelá voľba pre ľudí ako ja, s nízkym sebavedomím. Na mňa tu chlapi popiskujú a pokrikujú zakaždým, keď prejdem ulicou. A to ja nie som žiadna výhra ;) haha. Toto všetko by sa však dalo prežiť, no jedno je tu neprežiteľné. Tu nie sú vôbec žiadné pravidla čo sa týka cestnej premávky. Žiadne zebry, sem tam semafór, ktorý nefunguje a o tom, že na šoférovanie je potrebný vodičák tu ani nechyrovali :D. 8 ročné deti tu "pobehujú" na motorkách a 12 ročné deti už majú autá... Tak trochu aj závidím, ale nemenila by som :D.
Vcelku maličké mestečko, lepšie povedané, veľká dedina... Zmýšľanie ľudí je presne také ako u nás na dedinách. Všetci vedia všetko, len nie pravdu...

A čo San Lorenzo? :

Odkedy som sa sem "prisťahovala" nemám ani minútku voľného času... No hneď je to rozdiel. Je to mesto. Veľké mesto. Tu dokonca majú aj MHD (čo v Oviede nebolo!). Veľa veľkých áut, veľa miesta a možností relaxu či úniku pred realitou-ten preferujem ja. No je to tu o dosť nebezpečnejšie. Na každom kroku počúvam o prepadnutiach, znásilneniach a vraždách... Keď poviem na každom kroku tak to aj vážne myslím... Ja nepreháňam... Mňa už tu tiež skoro okradli!!! Ale tak no, čo sa budem na všetko sťažovať?!


Som v San Lorenze a začínam odznova!



Pár fotiek na záver...

                                                   Deti, deti, deti... Všade iba deti.... :D



                                                         Sladkosti a horúca čokoláda :3


                                                Skákací hrad... Rada ako na teplé rožky :D





                                                              Výpomoc z USA



                                 Blond... Hneď všetci vedeli, že ideme z ďaleka. (až z Nemecka :D)


Môj posledný meeting v Oviede... Miss you guys...

Vyčnievame... Výškou, farbou vlasov, pleti, očí... A všetci nás milujú :D


utorok 17. septembra 2013

Pardóóóóóón!

Ja viem, ja viem, ja viem... Už skoro dva mesiace som nič nepridala, ale verte mi, nebolo čo. Teraz mám však v pláne vám to všetko vynahradiť a zhrnúť všetko podstatné a nepodstatné, čo sa za tých pár týždňov stalo a nestalo... Zhromaždila som zopár fotiek. Tešte sa. Tak toľko na úvod a všetko ostatné v ďalších príspevkoch! ;)

Que viva latino America!