Compartiendo...

Posledný deň Olympiády sa skončil a ja som si konečne chcela vydýchnuť, že už nebudem mať žiadne povinnosti, že budem mať trošku čas sa flákať alebo si len tak pospať siestu. Kdeže, tak ako Las Vegas, LA, NYC ani Paraguaj nikdy nespí (technicky vzaté Paraguaj spí cez deň a v noci žúruje). Vrátili sme sa z Olympiády na obed do školy a ja som ako vždy po obede šla do nášho školského obchodu so školskými pomôckami. Len tak si pokecať. Ani som tam nestihla dôjsť a zvonil mi mobil. V telefóne sa ozvala moja host mama. Vysvetlila mi, že asi pol hodiny po mňa príde otec jedného môjho kamaráta (zároveň prezitent môjho Rotary Clubu) a pôjdeme na koncert jeho syna. Fájn. Protestovanie by nemalo zmysel a celkom som sa tešila, že uvidím ako taký koncert vyzerá. Bol tu však problém. Predstavte si ako sa celý spotený z posledného dňa najväčšej športovej fiesty vašej školy vraciate do školy len kvôli obedu. Neviete sa dočkať, kedy sa konečne dostanete do sprchy a oni vám povedia. Nie, ty taká spotená a špinavá pôjdeš do mesta na koncert. Dokelu! Nevadí, snáď si to nikto nevšimne hahaha. Nastúpili sme do auta. John (USA), Melissa (Nemecko) a ja. Cesta trvala asi hodinu. Keď sme sa konečne dostali z auta mala som žalúdok na ruby. Nie že by som mala problémy pri cestovaní alebo čo, ale tento pán šofér zjavne tiež nemal vodičák (tu ho totiž nepotrebujete). Uf. Trošku sme to rozdýchali a poďho dnu. Veľká budova nejakého divadla. Vyšli sme po schodoch do divadelnej sály a usadili sme sa. Na začiatok sme nečakali veľmi dlho. Samozrejme, začiatky bývajú vždy najžahšie. Postupne sme sa prelúskali od maličkých začiatočníkov až po (pre mňa-antitalenta) hudobných géniov haha. Odznievali prevažne paraguajské piesne alebo niečo na takýto štýl. Verte mi po dvoch či troch hodinách to človeka omrzí. Konečne začali prichádzať starší a skúsenejší a s nimi, skoro medzi poslednými, odspieval svoj song aj Keko (ten môj kamarát). Všetci sme mu tlieskali o stošesť a on sa usmieval ako mesiačik na hnoji :3. Bolo mi potešením vyčariť mu úsmev na tvári hihi. O áno, a odvolávam to tvrdenie, že VŠETCI paraguajčania sú škaredí. Predstavte si, našla som tu jedného fakticky pekného chlapca. Ale že fakticky. A dokonca aj spieval a hral na gitaru!! :O Melissa a ja sme si s ním dali aj fotku, no ten môj zápach z Olympiády bol na nej dokonca aj viditeľný takže sme sa po dlhej diskusii s Melissou rozhodli fotku vymzať. Hlboko sa ospravedlňujem, ale spolieham sa na to, že ma pochopíte. :D
Po koncerte sme sa všetci "zgrupili" v hale a šli sme na pizzu :3. Dobré jedlo, vtipná spoločnosť a zaujímavá konverzácia. Tak takýto príjemný bol koniec tohto dňa. Ako sa to hovorí tu len tak sme spolu zdieľali deň. Ono v preklade je to kravina ale compartiendo (kompartiendo) znie tak inteligentne ba až profesionálne :3

Zajtra sa budem venovať ďalším dňom, týždňom, mesiacom a výletom. ;) Ďakujem za čítanie a...
Que viva COMPARTIENDO! hahaha